Iný názov
Kostol sv. Cecílie

Lokalita
obec Kyjatice, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne ranogotický kostol z konca 13. storočia, retardujúci románske prvky. ^[1] V polovici 15. storočia sa zborila klenba presbytéria. ^[2] Prestavovaný bol v druhej polovici 15. storočia. ^[3] Klenba bola obnovená. ^[4] Ďalší stavebný zásah prebehol v roku 1637, v presbytériu bol znovu zaklenutý a v lodi opatrený novým neskororenesančným kazetovým stropom. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane pristavanou sakristiou a predsieňou. Veža je pristavaná na východnej strane k uzáveru presbytéria. Na južnej strane lode sa zachovalo románske obdĺžnikové polkruhové okno a neskorogotický portál s hruškovým profilom ostenia, v nadpraží zakončený oslím chrbtom. Drevené dvere v portáli sú gotické s pôvodným kovaním a zámkou. Na východnej strane presbytéria je gotické okno s vírivou rozetou. ^[5] Jednoduchý kamenný portál do sakristie je tiež z čias gotiky. ^[6] Na stenách presbytéria, víťazného oblúku a lode sú gotické nástenné maľby zo 14. storočia (v 60. rokoch 20. storočia iba čiastočne odkryté). Drevený kazetový maľovaný strop s renesančným kvetovým dekorom vznikol v roku 1637. ^[7]
 

Fasády sú hladké. Veža zastrešená šindľovým ihlancom má oblúčikový vlys a podstrešnú drevenú ochodzu.
 

Renesančný oltár z roku 1678 je jednoetážová drevená architektúra s ušnicovým dekorom. Vypĺňa celé priečelie presbytéria. Uprostred oltára sú tri plastiky apoštolov s neskorogotickými prvkami, umiestnené v troch nikách, ktoré pochádzajú z 30. rokov 16. storočia. V nadstavci je plastika Krista a dvoch anjelov. Baroková drevená kazateľnica zo začiatku 18. storočia má na parapete točité stĺpiky, medzi ktorými sú plastiky evanjelistov, a na polygonálnom baldachýne je plastika holubice. Kamenná krstiteľnica pochádza z čias okolo roku 1300. Renesančné a barokové lavice sú doplnené a ozdobené ľudovou maľbou. Stallum je z roku 1637, trojsedadlové, zdobené ľudovou maľbou. ^[8]
 

Drevený trámový strop s renesančnými kvetinovými ornamentmi pochádza z roku 1637, z čias, keď kostol užívali evanjelici, podobne ako aj ďalšie drevené zariadenie - západná tribúna či patronátna lavica. Na strope sú mená majstrov - Lazar Galko a Jakub Sephanik, richtár. ^[9]
 

Zvon s klasicistickou ornamentikou zo začiatku 19. storočia od J. Brunnera z Budína. ^[10]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v inventári kostola spomína gotický kalich zo 16. storočia s barokovou kupou. ^[11]
 

 

Nástenné maľby
 

Gotická fresková výmaľba kostola pochádza z dvoch etáp - z konca 14. (presbytérium, víťazný oblúk) a prvej polovice 15. storočia (severná stena lode). Nástenné maľby boli po prijatí reformácie zabielené. Objavené boli v roku 1894 Istvánom Grohom, následne boli opäť zamaľované. Ich odkrývanie a reštaurovanie sa uskutočnilo v 80. rokoch 20. storočia, keď prebehol komplexný výskum kostola. V presbytériu sú výjavy apoštolov, viacerých svätíc a prorokov v medailónoch, na špalete víťazného oblúka postavy múdrych a pochabých panien. Na víťaznom oblúku zase scény zo života Krista - Judášov bozk, Kristus pred Pilátom, Nesenie kríža, Ukrižovanie a Oplakávanie Krista (Pieta). V lodi dominuje na severnej stene unikátne zobrazenie Posledného súdu v podobe veľkého kruhu, ktorého stredobodom je Ježiš v mandorle. Ježiš na freske súdi živých i mŕtvych, vstávajúcich z hrobov a rozdeľuje ich na spravodlivých a odsúdených. Deväť polí kruhu predstavuje nástup deviatich osobitých anjelských chórov a zástupov víťaznej cirkvi. Maľba pripomína ilustrácie v rukopisoch sv. Hildegardy z Bingenu a je datovaná do roku 1486. ^[12]
 

 

Súčasnú podobu nadobudol kostol najneskôr začiatkom 19. storočia, keď k východnej strane presbytéria pristavali vežu a z južnej strany lode murovanú predsieň, no niektoré zdroje uvádzajú stavbu veže už v renesancii. Kostol bol v minulosti opevnený. Dodnes z opevnenia ostali fragmenty. Podľa archeologického výskumu mal súčasný kostol svojho menšieho predchodcu v období okolo roku 1250. Prvý kostol stál na tom istom mieste. ^[13]
 

Podobne ako okolité obce aj Kyjatice prijali reformačné myšlienky. Mená evanjelických farárov sú známe už od 20. rokov 17. storočia. S krátkou prestávkou v období rekatolizácie (1688 - 1694 ako Kostol sv. Cecílie) je kyjatický kostol dodnes evanjelický. ^[14]
 

V jeho areáli sa nachádza budova bývalej školy a fary. ^[15]
 

V 17. storočí boli Kyjatice strediskom výroby drevených ľudových hračiek. V obci sa vyrábali tiež debny na úschovu múky (súseky), stolíky a skrine. ^[16]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 978/1, základy karneru 978/2, ohradný múr 978/3 a príkostolný cintorín 978/4. ^[17]
 

V rokoch 1986 - 1989 sa uskutočnil komplexný výskum a obnova sakrálneho objektu.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na vyvýšenine v severozápadnej časti obce.